Rozhovor se Silvií Kudláčovou 1. část

27. 10. 2014 – Nedávno jsme na našem webu představili projekt Mauí chuapec z Radošovec. Jedná se o amatérský film inspirovaný knihami o Kájovi Maříkovi, který už přes dva roky připravuje společenství dětí a mládeže při římskokatolickém farním úřadu ve slovenské obci Radošovce (okres Skalica), Rodzina Veseuá. Nyní přinášíme první část obsáhlého rozhovoru s paní Silvií Kudláčovou autorkou projektu, režisérkou a scénáristkou v jedné osobě

Proč zrovna Kája Mařík?

V minulosti sme už natočili jeden film „Nebo nad močiarmi“ o sv. Márii Goretti a na jeho premiére sme sa rozprávali, že či ešte niekedy niečo natočíme. Takže tá myšlienka tu bola dlhšie. Z času na čas som o nej uvažovala a rozmýšľala, čomu dať prednosť. Rada čítam a mám veľmi obľúbenú českú autorku Vlastu Javořickú. Zaujali ma viaceré jej romány, no najviac sa mi páčili Granáty a Princezna. Uvažovala som teda nad týmito možnosťami, ale reálne som si nevedela predstaviť, kde by sme natáčali. Zabezpečiť honosné vily, starodávnu nemocnicu a pod. bolo nad naše sily i finančné možnosti. Začala som premýšľať nad jedným slovenským románom – Vymokliny. Často som premýšľala nad hlavnými hercami, ale nevedela som sa jednoznačne rozhodnúť. No a do tohto premýšľania a rozhodovania vstúpila kniha Školák Kája Mařík. Priznám sa, že som sa s ňou už raz stretla, približne dvadsať rokov dozadu. Niekedy po nežnej revolúcii ju u nás predávali v kostole vtedajší pán farár Albert Rehák. Ja, vtedy ešte študentka som ňou pohrdla. Keď som videla na obale taký detský obrázok, povedala som si v duchu, že ja veru takú detskú knižku čítať nebudem. Potom prišiel rok 2010 a my sme sa cez leto vybrali do Slovenského Raja. Doma som mala všetky knižky už dávno prečítané a chcela som niečo na dlhú cestu do auta. Jedno dievča z nášho spoločenstva mi donieslo Káju Maříka so slovami, že jej sa to páčilo, možno sa to bude aj mne (to dievča je sestra toho chlapca, ktorý nakoniec hrá Káju). Povedala som si, že dobre, keď nič iné nemám. Niečo som prečítala prvé kapitoly po ceste a celkom sa mi to páčilo, ale rozhodujúca bola až siedma kapitola, tá o trojkráľovej posviacke. Čítali sme si ju s dievčatami v izbe pred spaním a veľmi sme sa nasmiali na tom, ako Kája priviedol maminke i lesným nečakane pána farára, aby u nich „vykuřoval“. To, ako sa vzácna pani s Týnou doriadili lakom, smotanou i popolom bolo veľmi vtipné. Ako som tak nahlas čítala, len som naraz prestala a hovorím: „Toto by sme mohli natočiť.“ Dievčatá postupne zaspali a už ma počúvala len Šárka. Okamžite sa nadchla a pýtala si rolu Týny. A tak ju dostala. Prezradím vám, že počas natáčania, keďže to trvalo dva a pol roka, prišli na ňu aj chvíle, kedy svoje rozhodnutie ľutovala, pretože má veľa aktivít a časovo bývalo pre ňu dosť náročné všetko skĺbiť s natáčaním. Tak raz prišla s návrhom, či by ju v niektorom príbehu nemohli zabiť, aby už mala s tým pokoj, ale nakoniec to vždy zvládla k mojej a verím, že aj k svojej spokojnosti. Takže pri čítaní tejto kapitoly ma to chytilo a postupne sa mi to videlo stále viac možné zrealizovať. Okamžite ma napadlo aj to, že vhodným hlavným hrdinom by mohol byť Ondrej Chrenka. Nad Zdeňou som rozmýšľala dlhšie, ale myslím, že to bola dobrá voľba.

Potom ma tiež oslovili pekné medziľudské vzťahy v Lážove, akoby to bola jedna veľká rodina. Dnes sa to dosť vytráca už aj z dedín. Zaujalo ma, ako ľudia prežívali všedné dni, v ktorých pracovali a ako oslavovali sviatky, ktoré svojou výnimočnosťou pretkávali tie pracovné dni. Dnes pomaly nebudeme vedieť rozpoznať nedeľu a sviatok od pracovného dňa. V týchto príbehoch sú zachytené mnohé tradície, čo sa v ktorom ročnom období robilo. Všetko malo svoj čas, v ktorom bolo cítiť jedinečnosť daného ročného obdobia. Dnes už toto nemôžeme prežiť – Vianoce máme v obchodoch už od októbra, Veľkú Noc samozrejme tiež atď. a potom, keď tie sviatky naozaj prídu, nedokážeme to vnútorne prežiť, pretože už nám to ide aj ušami. Nič nám nie je vzácne, lebo všetkého sme presýtení.

Mňa toho na Kájovi postupne oslovilo naozaj veľa. Napríklad hry v lese (kto zo súčasných detí toto zažije) – válanie sudov, kotrmelce, lozenie po stromoch? – všetci sa bojíme kliešťov (možno ešte tak v počítačovej hre, ale málo kto v realite).

Kájova obetavosť, dobré srdce, ochota pomôcť, jeho typické poďakovanie: „Zapuac Pán Boh a nadel stokrá víc!“ – toto všetko ma jedným slovom chytilo.

Kdo vlastně film vytváří? Můžete nám představit Rodzinu Veseou?

Rodzina Veseuá je spoločenstvo detí a mládeže, ktoré sa stretá pri farskom úrade v Radošovciach. Naším poslaním a náplňou je venovať sa mladším ako animátori a pomáhať im v živote na ceste k Bohu. Svojím príkladom poukazovať na skutočné hodnoty, ktoré sú v dnešnom svete dosť podceňované a znehodnocované.

Chceme pomáhať našim kňazom v pastorácii tých mladších a k tomu patrí všetko čo mladých baví: letné tábory, výlety, hry, spev, šport, tanec, divadlo a tiež filmovanie.

Divadlom a filmom chceme priblížiť posolstvo spracovaných príbehov tým, ktorí málo kedy siahnu po dobrej a hodnotnej knihe. (Zdá sa mi, že deti dnes málo čítajú.) Zároveň sa takýmto projektom chceme poďakovať všetkým našim dobrodincom, teda všetkým, ktorí nás duchovne i hmotne podporujú.

Schádzame sa v Pastoračnom centre Sv. Jána Pavla II. Tu sa snažíme vytvárať spoločenstvo, ktoré má mať rodinného a veselého ducha – Rodzina Veseuá

Nie vždy sa to podarí, deti prídu do puberty a dajú prednosť pochybným partiám flákajúcim sa po ulici a po hostincoch. Vďaka Pánu Bohu, napriek tomu stále ostáva také jadro, pár ľudí, ktorí sa snažia vyvárať isté zázemie, že je medzi koho sa vrátiť, prísť, či už cez víkend z internátu, alebo aj cez týždeň po sv. omši.

Od decembra 2006 sme zaregistrovaní pod Združenie saleziánskej mládeže DOMKA v Senici.

Co je vlastně cílem vašeho projektu? Nemáte žádnou propagaci na internetu, předpokládám, že film tedy tvoříte hlavně pro vlastní potřeby vašeho společenství…

Cieľom tohto projektu je robiť s deťmi a mládežou niečo zmysluplné. V tejto odpovedi doplním a ešte trocha rozviniem odpoveď na predchádzajúcu otázku, pretože ciele nášho spoločenstva a tohto projektu sa tu v podstate stretajú a tak sa už nechcem opakovať.

Spája sa v tom však aj viacero menších cieľov. Jedným z nich je tak trochu aj moja osobná túžba – vidieť sfilmovaného Káju Maříka. Potom aj to, že niečo tu po nás zostane a čím to bude staršie, verím, že tým to bude vzácnejšie. Ja osobne neviem prísť na chuť nejakým moderným rozprávkam, mám rada rozprávkovú klasiku a mojím obľúbeným večerníčkom bol Krakonoš. Páčilo sa mi zariadenie chalúpky aj kostýmy, len mi tam chýbala živá príroda. Takže aj toto ma ovplyvnilo. Dnes si mnohé deti ani nevedia predstaviť, ako sa žilo v minulosti, tak aj prostredníctvom týchto pár príbehov by sme im to chceli priblížiť.

Je to zároveň darček pre našich občanov a ako som už spomínala aj pre všetkých našich dobrodincov. Netuším akými cestami a kam všade sa DVD dostane, ale pravdepodobné je, že asi všelikde. Jedna pani mi hovorila, že ho bude posielať rodine do Prahy, druhá rodine do Austrálie, ja do Talianska a do Francúzska.

Okrem toho máme už pozvania od niektorých farských úradov, aby sme to k nim prišli premietnuť, takže plánujeme s tým takto ponavštevovať okolité farnosti.

Takto by som v skratke zhrnula odpoveď na otázku, pre koho tento projekt robíme.

Čo sa týka našej propagácii na internete, tak to je na dlhú reč. Už asi tri roky, možno aj štyri sa chystáme vytvoriť si webovú stránku, len akosi nemáme svojho človeka, ktorí by to vedel uviesť do života. Je to stále v štádiu rozpracovania a stále sa to nehýbe smerom k spusteniu. Spomenula som chlapcovi, ktorí nám s tým sľúbil pomôcť túto Vašu otázku a tak teraz dúfam, že ho Váš záujem bude aspoň troška motivovať k dokončeniu.

Které Kájovy příběhy jste zpracovali na první DVD?

Vyberala som si príbehy, ktoré sa mi najviac páčili.

Pôvodne som chcela, aby na každom z troch plánovaných DVD bolo 5 príbehov, ale nakoniec som sa rozhodla, že na tom prvom bude až šesť. Pretože piaty príbeh, v ktorom sa Kája so Zdeňou tešia na procesiu Božieho Tela, by nebolo dobré oddeliť od šiesteho príbehu, v ktorom je už Slávnosť Božieho Tela aj s procesiou.

Se Silvií Kudláčovou si povídala Helena Tesařová. Druhou část rozhovoru najdete zde.

Foto © Rodzina Veseuá 2014.

Jak se točí film? Autentická hlášení místního rozhlasu Radošovce aneb Žiadame občanov, aby nepoužívali motorové kosačky

Relácia 21.–25. 7. 2014

Rodzina Veseuá sa na všetkých občanov obracia s prosbou o pomoc pri dotočení posledného príbehu zo série o Kájovi Maříkovi. V tomto príbehu potrebujú opäť ochotných ľudí – dedinčanov, ktorí by robili komparz v kostole počas birmovania. Nakrúcať sa bude v starom kostole na cintoríne v Závode. Predpokladaný termín je 1. september 2014 – to je pondelok, avšak je to štátny sviatok, teda väčšina pracujúcich, by mala mať voľno. Nakrúcanie je naplánované v doobedňajších hodinách. Potrebujú ženy, mužov, dievčatá, chlapcov, starých, mladých, aj deti – skrátka celú dedinu. Potrebné je byť oblečený v krojoch po starodávne, tak ako ste boli pri natáčaní procesie Božieho Tela. Chceli by nazbierať aspoň jeden autobus ľudí, preto prosia všetkých, ktorí sa rozhodnú týmto spôsobom pomôcť, aby sa prihlasovali v zákristii nášho farského kostola. Môžu tak urobiť vždy po sv. omši. Najlepšie už do polovice augusta, aby vedeli zariadiť prepravu a vedeli, či majú potrebný počet. Podrobnejšie informácie budú včas poskytnuté všetkým prihláseným. Srdečná vďaka za ochotu a spoluprácu všetkým, ktorí sa rozhodnú pomôcť.

Relácia 25.–28. 8. 2014

„Rodzina Veseuá“ oznamuje občanom, že z dôvodu natáčania časti filmu o Kájovi Maříkovi, ktoré je naplánované na 30. augusta 2014, bude v čase od 12.00 hod. do 20.00 hod. uzatvorená cesta v radošovských vinohradoch. Žiadame občanov, aby v tomto čase nepoužívali motorové kosačky a iné hlučné zariadenia. Zároveň oznamujeme tým, ktorí sa prihlásili na natáčanie, ktoré sa uskutoční 1.9.2014 v kostole v Závode, že odchod autobusu bude o 8.30 hod. z námestia.

Zdroj: www.radosovce.sk.